V predchádzajúcich etapách som v texte často spomínal pojem "vzduchotesná resp. paronepriepustná obálka domu".
Suchá para - je para, ktorú nevidíme. Jej kvapôčky sú také male, že ich nevnímame. Je bežne všade okolo nás. V teplých bytoch, či vonku, hlavne v lete. Suchá para nespôsobuje deformáciu materiálov, ani rast plesní.
Mokrá para - napr. hmla
Toto sú zjednodušené definície.
Rosný bod - miesto, kde sa suchá para premení na mokrú a tá skondenzuje na vodu. Napríklad keď padá rosa. V lete za horúceho počasia sa voda odparí do ovzdušia. Nevidíme ju. Keď zájde slnko, vzduch sa ochladí a začne padať rosa. Voda zo vzduchu sa vyzráža v mieste rosného bodu - na tráve.
Hlavne v zimnom období je v interiéri vyššia vlhkosť vzuchu ako v exteriéri. Asi si práve vravíte čo je to za blbosť, veď v zime sa každý sťažuje na suchý vzduch v byte. Ako je to možné? Keď v zime vonku dýchame, ide nám para z úst. Môžeme mať pocit, že vzduch je vlhký, kým vo vykúrenom byte máme pocit, že vzduch je suchý. Ono tej mokrej vlhkosti je reálne vonku viac ako dnu. Vo vnútri nám ani para nejde z úst, keď vydýchneme. No dýchame. Kde sa tá para stratí? Nikde. Len sa rozpustí vo vzduchu vo forme suchej pary. Tak isto pri varení, umývaní, sprchovaní. Kým je v teple, neskondenzuje, nevyzráža sa, neškodí. Akonáhle by teplota klesla, aj para rozpustená vo vzduchu sa vyzráža v podobe drobných kvapiek. Často ich vidíme na oknách v bytoch. Čiže vo vykúrenom byte síce je vyššia skutočná vlhkosť oproti exteriéru, kde mrzne, ale vlhkosť je v podobe suchej pary a my máme pocit, že vzduch je suchý. Ani bežný vlhkomer nedokáže zmerať reálny objem vody vo vzduchu, zmeria len dostatočne "mokrú" vlhkosť. Ak by sme za chladného sychravého počasia dali jeden vlhkomer do vyhriateho interiéru a druhý von, ten ktorý je vonku nameria vyššiu vlhkosť. Je to však klam. To, čo vlhkomer nameria, je len mokrá vlhkosť, nie celková. Fyzikálne zákony však platia. Prvý zákon je, že čím vyššia teplota vzduchu, tým viac vody sa v ňom rozpustí. Vonku keď mrzne, sa vlhkosť s klesajúcou teplotou blíži k nule. Druhý zákon (zákon difúzie) hovorí, že para bude prirodzene prúdiť z miest kde jej je viac do miest, kde jej je menej. Teda z interiéru do exteriéru. Pri prechode stenou z vnútra von teplota klesá. Ak suchej pare v ceste nestojí parozábrana, dôjde v konštrukcii do bodu, kde sa vyzráža v podobe kvapiek (rosný bod). Keď sa tak stane, môže to viesť k problémom.
Moderná drevostavba a drevené konštrukcie stropov a krovov sa nezaobídu bez parozábrany. Parozábrana zabezpečuje, aby sa vlhkosť z interiéru nedostávala do konštrukcie. Parozábrana sa vždy aplikuje na strane interiéru. Ak sa vlhkosť dostane do drevenej konštrukcie, pokiaľ je v stave "suchej" pary, tak nevadí. Akonáhle však skondenzuje v mieste rosného bodu, nastáva problém. Vlhké drevo začne plesnieť, rozmnožujú sa huby. Životnosť konštrukcie dramaticky klesá. Rozmnoženie plesní v konštrukcii môže znížiť kvalitu vzduchu v interiéri a zapríčiniť zdravotné problémy. Vlhkosť v konštrukcii znižuje tepelno-izolačné vlastnosti izolačných materiálov. V mieste kondenzácie vlhkosti vznikajú tepelné mosty. Jednoducho celé zle. Z toho dôvodu je aj väčšie riziko stavať klasickú sendvičovú (difúzne uzavretú) drevostavbu, kde vonkajší aj vnútorný plášt tvoria OSB dosky. Pri drevených konštrukciách platí zásada, že difúzny odpor materiálov opláštenia by mal klesať smerom z interiéru do exteriéru.
My sme sa rozhodli použiť ako vnútornú vzduchotesnú obálku domu OSBIII dosky, ktorých spoje sú prelepené AIRSTOP páskou.
OSB dosky zároveň tvoria statický prvok konštrukcie (nie sú nutné zavetrania).
Kombinácia OSB dosky bez Airstop pásky a parotesnej fólie nie je dobrý nápad, aj keď sa to tak na stavbách zvykne robiť. V prípade poklesu teploty v interiéri sa môže vlhkosť vyzrážať práve medzi OSB doskou a fóliou. OSB doska navlhne, chytí ju pleseň a postupne degraduje. Toto riziko je hlavne pri víkendových chatách.
Dilatačné špáry medzi OSB doskami som vypenil PUR penou a tesne pred vytvrdnutím penu zarovnal valčekom a v kútoch hranolkom. Vypenenie nie je nevyhnutnosť, skôr moje puntičkárstvo.
Airstop pásku sme použili od firmy HASOFT. A miesta aplikácie som pred páskovaním pretrel penetračným náterom STAVLEP, aby páska lepšie držala. Opäť puntičkárstvo.
Takto sú prelepené všetky špáry a prechody v konštrukcii od hydroizolácie deky až po strechu.
Prepojenie hydroizolácie a vzduchotesnej obálky domu v mieste prahov.
Na prepojenie hydroizolácie v mieste prahov existujú aj špeciálne kaučukové samolepiace pásy, ale myslím že toto riešenie je dostatočné.
Suchá para - je para, ktorú nevidíme. Jej kvapôčky sú také male, že ich nevnímame. Je bežne všade okolo nás. V teplých bytoch, či vonku, hlavne v lete. Suchá para nespôsobuje deformáciu materiálov, ani rast plesní.
Mokrá para - napr. hmla
Toto sú zjednodušené definície.
Rosný bod - miesto, kde sa suchá para premení na mokrú a tá skondenzuje na vodu. Napríklad keď padá rosa. V lete za horúceho počasia sa voda odparí do ovzdušia. Nevidíme ju. Keď zájde slnko, vzduch sa ochladí a začne padať rosa. Voda zo vzduchu sa vyzráža v mieste rosného bodu - na tráve.
Hlavne v zimnom období je v interiéri vyššia vlhkosť vzuchu ako v exteriéri. Asi si práve vravíte čo je to za blbosť, veď v zime sa každý sťažuje na suchý vzduch v byte. Ako je to možné? Keď v zime vonku dýchame, ide nám para z úst. Môžeme mať pocit, že vzduch je vlhký, kým vo vykúrenom byte máme pocit, že vzduch je suchý. Ono tej mokrej vlhkosti je reálne vonku viac ako dnu. Vo vnútri nám ani para nejde z úst, keď vydýchneme. No dýchame. Kde sa tá para stratí? Nikde. Len sa rozpustí vo vzduchu vo forme suchej pary. Tak isto pri varení, umývaní, sprchovaní. Kým je v teple, neskondenzuje, nevyzráža sa, neškodí. Akonáhle by teplota klesla, aj para rozpustená vo vzduchu sa vyzráža v podobe drobných kvapiek. Často ich vidíme na oknách v bytoch. Čiže vo vykúrenom byte síce je vyššia skutočná vlhkosť oproti exteriéru, kde mrzne, ale vlhkosť je v podobe suchej pary a my máme pocit, že vzduch je suchý. Ani bežný vlhkomer nedokáže zmerať reálny objem vody vo vzduchu, zmeria len dostatočne "mokrú" vlhkosť. Ak by sme za chladného sychravého počasia dali jeden vlhkomer do vyhriateho interiéru a druhý von, ten ktorý je vonku nameria vyššiu vlhkosť. Je to však klam. To, čo vlhkomer nameria, je len mokrá vlhkosť, nie celková. Fyzikálne zákony však platia. Prvý zákon je, že čím vyššia teplota vzduchu, tým viac vody sa v ňom rozpustí. Vonku keď mrzne, sa vlhkosť s klesajúcou teplotou blíži k nule. Druhý zákon (zákon difúzie) hovorí, že para bude prirodzene prúdiť z miest kde jej je viac do miest, kde jej je menej. Teda z interiéru do exteriéru. Pri prechode stenou z vnútra von teplota klesá. Ak suchej pare v ceste nestojí parozábrana, dôjde v konštrukcii do bodu, kde sa vyzráža v podobe kvapiek (rosný bod). Keď sa tak stane, môže to viesť k problémom.
Moderná drevostavba a drevené konštrukcie stropov a krovov sa nezaobídu bez parozábrany. Parozábrana zabezpečuje, aby sa vlhkosť z interiéru nedostávala do konštrukcie. Parozábrana sa vždy aplikuje na strane interiéru. Ak sa vlhkosť dostane do drevenej konštrukcie, pokiaľ je v stave "suchej" pary, tak nevadí. Akonáhle však skondenzuje v mieste rosného bodu, nastáva problém. Vlhké drevo začne plesnieť, rozmnožujú sa huby. Životnosť konštrukcie dramaticky klesá. Rozmnoženie plesní v konštrukcii môže znížiť kvalitu vzduchu v interiéri a zapríčiniť zdravotné problémy. Vlhkosť v konštrukcii znižuje tepelno-izolačné vlastnosti izolačných materiálov. V mieste kondenzácie vlhkosti vznikajú tepelné mosty. Jednoducho celé zle. Z toho dôvodu je aj väčšie riziko stavať klasickú sendvičovú (difúzne uzavretú) drevostavbu, kde vonkajší aj vnútorný plášt tvoria OSB dosky. Pri drevených konštrukciách platí zásada, že difúzny odpor materiálov opláštenia by mal klesať smerom z interiéru do exteriéru.
My sme sa rozhodli použiť ako vnútornú vzduchotesnú obálku domu OSBIII dosky, ktorých spoje sú prelepené AIRSTOP páskou.
OSB dosky zároveň tvoria statický prvok konštrukcie (nie sú nutné zavetrania).
Kombinácia OSB dosky bez Airstop pásky a parotesnej fólie nie je dobrý nápad, aj keď sa to tak na stavbách zvykne robiť. V prípade poklesu teploty v interiéri sa môže vlhkosť vyzrážať práve medzi OSB doskou a fóliou. OSB doska navlhne, chytí ju pleseň a postupne degraduje. Toto riziko je hlavne pri víkendových chatách.
Dilatačné špáry medzi OSB doskami som vypenil PUR penou a tesne pred vytvrdnutím penu zarovnal valčekom a v kútoch hranolkom. Vypenenie nie je nevyhnutnosť, skôr moje puntičkárstvo.
Airstop pásku sme použili od firmy HASOFT. A miesta aplikácie som pred páskovaním pretrel penetračným náterom STAVLEP, aby páska lepšie držala. Opäť puntičkárstvo.
Takto sú prelepené všetky špáry a prechody v konštrukcii od hydroizolácie deky až po strechu.
Prepojenie hydroizolácie a vzduchotesnej obálky domu v mieste prahov.
Na prepojenie hydroizolácie v mieste prahov existujú aj špeciálne kaučukové samolepiace pásy, ale myslím že toto riešenie je dostatočné.
